Podľa rozpočtového výhľadu Sociálnej poisťovne by mali dôchodky na Slovensku stúpať až do roku 2029. Ak sa predpoklady naplnia, senior poberajúci dnes 800 eur mesačne by mohol o tri roky dostávať takmer 894 eur. V prípade tisíceurovej penzie by mesačný príjem vzrástol o viac ako 117 eur, uvádza portál Peniaze.sk.
Vládou schválený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorý prešiel aj parlamentom, počíta so zvýšením dôchodkov v roku 2027 o 3,5 %. V roku 2028 sa predpokladá valorizácia na úrovni 3,2 % a v roku 2029 rast o 4,6 %. Tieto hodnoty sú zatiaľ len rozpočtovými odhadmi a definitívne percentá budú závisieť od vývoja takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorú sleduje Štatistický úrad SR.
Ak sa prognózy potvrdia, dôchodky by sa kumulatívne zvýšili približne o 11,7 percenta. Je potrebné zdôrazniť, že percentá sa nesčítavajú jednoducho, pretože Sociálna poisťovňa každý rok vypočítava valorizáciu z aktuálnej výšky dôchodku, ktorá už zahŕňa predchádzajúce zvýšenia. Napríklad, senior so 700-eurovým dôchodkom by v roku 2029 mohol dostávať približne 782 eur. Pri dôchodku 1 000 eur by jeho mesačná výška podľa orientačného výpočtu presiahla 1 117 eur.
Finančné zaťaženie štátu a kúpna sila
Vyššie dôchodky však predstavujú aj otázku ich financovania. Výdavky na dôchodkové poistenie majú v nasledujúcich rokoch stúpnuť o miliardy eur. Sociálna poisťovňa odhaduje, že samotná valorizácia si v roku 2027 vyžiada približne 491,3 milióna eur, v roku 2028 464,9 milióna eur a v roku 2029 takmer 689,7 milióna eur. Celkové výdavky na dôchodkové poistenie by mohli do roku 2029 vzrásť z 13,31 miliardy eur (v roku 2026) na 15,35 miliardy eur, čo predstavuje nárast o viac ako dve miliardy eur ročne.
Rast dôchodkov je primárne ovplyvnený rastom cien, konkrétne takzvanou dôchodcovskou infláciou, ktorá sleduje zmeny cien tovarov a služieb nakupovaných seniorskými domácnosťami. Valorizácia má predovšetkým pomôcť zachovať kúpnu silu penzií, no vyššia prognóza rastu na rok 2029 zároveň naznačuje očakávanie výraznejšieho zdražovania. Ak dôchodky porastú približne rovnakým tempom ako životné náklady seniorov, vyššia suma na účte nemusí automaticky znamenať vyššiu životnú úroveň.
Demografické výzvy a budúcnosť systému
Na dlhodobé problémy dôchodkového systému upozorňuje aj bývalý minister práce Jozef Mihál. Uviedol, že Sociálna poisťovňa už dnes potrebuje značnú pomoc zo štátneho rozpočtu, keďže vybrané odvody na dôchodkové poistenie pokrývajú len približne 65 % potrebných prostriedkov na výplatu dôchodkov vrátane trinástych. „Ak s prižmúrením očí započítame aj odvody do rezervného fondu solidarity a presuny z takzvaných prebytkových fondov, zistíme, že Sociálna poisťovňa vyberie len niečo cez 80 % prostriedkov potrebných na výplatu dôchodkov. Zvyšných temer 20 % pokrýva masívna dotácia od štátu,“ vysvetlil. V roku 2025 štát prispel na financovanie systému približne 2,5 miliardy eur a očakávajú sa aj výrazné transfery v ďalších rokoch, pričom v roku 2029 to má byť až 2,75 miliardy eur.
Budúcnosť systému komplikuje aj demografický vývoj. „Demografická prognóza hovorí, že do roku 2040 na Slovensku ubudne oproti roku 2026 približne 300-tisíc ľudí v produktívnom veku a naopak pribudne vyše 200-tisíc ľudí v dôchodkovom veku,“ konštatuje Mihál. Menej pracujúcich ľudí znamená menej odvodov, ktoré sú hlavným zdrojom financovania dôchodkov. Martin Menšík, manažér so zameraním na trh práce, dodáva, že slovenské firmy nie sú pripravené na generačnú výmenu pracovnej sily a bude potrebné predĺžiť a využiť potenciál existujúcich zamestnancov.
Jozef Mihál zostáva skeptický ohľadom budúcnosti pre budúcich dôchodcov. „Myslím si však, že budúci dôchodcovia sa nemajú na čo tešiť,“ uviedol, poukazujúc na to, že valorizácia dôchodkov zaostáva za rastom miezd a tým aj za rastom vybratých odvodov.
Zdroj: Startitup.sk
