Spánok nie je len o počte hodín strávených v posteli, ale aj o tom, čo sa počas neho deje v našom tele. Rozsiahla štúdia, o ktorej informoval web Medical News Today, sa podrobne zaoberala fázami spánku a priniesla prekvapivé zistenia o ich vplyve na dlhodobé zdravie.
Detailné sledovanie spánku u takmer 100-tisíc ľudí
Výskumníci analyzovali dáta od 95 559 dospelých osôb zo Spojeného kráľovstva, s priemerným vekom 56,2 roka. Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich štúdií, ktoré sa opierali o subjektívne odhady dĺžky spánku účastníkov, táto štúdia využila presnejšie meranie. Účastníci nosili po dobu jedného týždňa na zápästí akcelerometer, ktorý detailne zaznamenával ich spánok a poskytoval informácie aj o jednotlivých fázach spánkového cyklu.
Vedci následne sledovali zdravotný stav účastníkov mediánovo 8,9 roka, pričom monitorovali výskyt rôznych zdravotných problémov alebo úmrtnosť. Vďaka podrobným údajom o spánku mohli sledovať nielen celkovú dĺžku, ale aj čas strávený v REM fáze či hlbokom spánku.
REM spánok a jeho súvislosti s ochoreniami
Jedným z kľúčových zistení bola silná súvislosť medzi množstvom REM spánku a zdravotným stavom. Táto fáza je často spájaná so snívaním. Podľa Medical News Today bolo viac REM spánku spojených s nižším rizikom 83 rôznych zdravotných problémov. Medzi ne patrilo srdcové zlyhávanie, vysoký krvný tlak, fibrilácia predsiení, ischemická choroba srdca, parkinsonizmus, skleróza multiplex alebo demencie.
Je potrebné zdôrazniť, že výskum sledoval súvislosti, nie priamu príčinu a následok. Viac REM spánku teda automaticky neznamená úplnú prevenciu týchto ochorení. Vedci tiež upozornili na možnosť reverznej kauzality, kedy problém so spánkom môže byť skôr dôsledkom existujúceho zdravotného stavu, než jeho príčinou – napríklad poruchy spánku sú častým príznakom depresie.
Štúdia sa zamerala aj na hlboký spánok. Väčšie množstvo tejto fázy bolo spojené s nižším rizikom siedmich zdravotných problémov, vrátane diabetesu 2. typu, veľkej depresívnej poruchy, spánkového apnoe a Parkinsonovej choroby. Naopak, väčšie množstvo ľahkého spánku, ktorý naznačuje horšiu kvalitu, súviselo s vyšším rizikom niektorých ochorení, ako je depresia.
Nepravidelný spánkový režim zase súvisel s vyšším rizikom bolesti brucha, úzkosti a veľkej depresívnej poruchy. Vyššia frekvencia prebúdzania sa v noci bola spojená so zvýšeným rizikom šiestich zdravotných problémov, vrátane závislosti od psychoaktívnych látok, zneužívania alkoholu a osteoartrózy.
Optimálna dĺžka a praktické rady pre lepší spánok
Dôležitým faktorom bola aj samotná dĺžka spánku. Dlhší celkový spánok súvisel s nižším rizikom viac ako 50 zdravotných problémov, vrátane diabetesu 2. typu. Celkové výsledky naznačujú, že najnižšie riziko zdravotných problémov bolo spojené so spánkom v rozsahu 6 až 8 hodín, čo je o niečo užší interval než všeobecne odporúčaných 7 až 9 hodín.
Odborníci pre Medical News Today poskytli aj praktické rady pre zlepšenie spánku. Lekár Scott Nass odporúča vstávať každý deň približne v rovnakom čase, aj cez víkendy, pre lepšie nastavenie spánkového rytmu. Ak sa nedarí zaspať, odporúča na 15 až 20 minút prejsť do tlmene osvetlenej, pokojnej miestnosti a venovať sa upokojujúcej činnosti, pričom do postele sa treba vrátiť až s pocitom ospalosti.
Neurologička Chelsie Rohrscheib zdôrazňuje dôležitosť tichej, tmavej a chladnej spálne (ideálne 18 až 21 °C). Pomôcť môže aj pokojná rutina 30 až 60 minút pred spaním, ktorá môže zahŕňať čítanie, relaxačnú hudbu, teplý kúpeľ, meditáciu alebo dychové cvičenia. Naopak, odporúča obmedziť elektronické obrazovky aspoň hodinu pred spaním, vynechať kofeín po 15. hodine a nejesť ťažké jedlá menej ako dve hodiny pred spaním. Dôležitý je aj pravidelný pohyb, aspoň 30 minút aktivity denne, ktorá zvýši srdcovú frekvenciu.
Zdroj: Startitup.sk
