Túžba po dlhom živote bez vážnych zdravotných problémov je prítomná u mnohých ľudí. Často sa stretávame s rôznymi radami, ako dosiahnuť vysoký vek – od špeciálnych diét až po odporúčania na každodenný pohyb či pozitívne myslenie. Vedci sa teraz pozreli na túto tému detailnejšie a výsledky sú fascinujúce.
Vedecký tím pod vedením farmakologičky Shaimy Ibrahim z Americkej univerzity v Káhire sa pustil do rozsiahlej analýzy, ktorá zahŕňala 124 vedeckých štúdií publikovaných za posledných 55 rokov. Ich cieľom bolo pochopiť faktory prispievajúce k dlhovekosti u ľudí, ktorí prekročili hranicu sto rokov, vrátane takzvaných superstoročných, starších ako 110 rokov. Zistenia výskumu, o ktorom informoval aj web Science Alert, boli publikované v odbornom časopise Discover Public Health.
Komplexná mozaika dlhovekosti
Hlavným záverom výskumníkov je, že za výnimočne dlhým životom nestojí jediný faktor, či už ide o konkrétny gén, alebo jeden životný návyk. Dlho očakávaný „recept na dlhovekosť“ je skôr výsledkom zložitej interakcie mnohých premenných, ktoré sa navzájom ovplyvňujú počas celého života jednotlivca. Patrí sem genetika, schopnosť organizmu opravovať poškodenú DNA, stravovanie, úroveň fyzickej aktivity, kvalita sociálnych vzťahov, ale aj určitá miera šťastia.
Autori štúdie zdôrazňujú, že storoční ľudia nezískali svoju dlhovekosť vďaka jednej mimoriadnej vlastnosti. Skôr sa u nich počas života nahromadili viaceré menšie výhody, ktoré spoločne prispeli k predĺženiu ich prežitia. Je však dôležité poznamenať, že štúdium storočných ľudí má svoje limity, pretože skúma iba tých, ktorí sa vysokého veku už dožili. Tým pádom nie je možné s úplnou istotou tvrdiť, že konkrétny návyk bol priamou príčinou dlhovekosti, keďže rovnaké správanie mohli mať aj ľudia, ktorí zomreli podstatne skôr.
Genetika, životný štýl a psychická odolnosť
Analýza rozdelila skúmané štúdie do dvoch hlavných oblastí. Prvá sa venovala biologickým faktorom, ako je genetika, epigenetika, oprava DNA, teloméry, zápalové procesy, metabolizmus, fungovanie mitochondrií a odolnosť mozgu voči starnutiu. Druhá skupina sa zamerala na životný štýl, čo zahŕňalo stravu, fyzickú aktivitu, fajčenie, konzumáciu alkoholu, osobnostné črty a medziľudské vzťahy.
Biologické štúdie ukázali, že ľudia s mimoriadne vysokým vekom často starnú na bunkovej úrovni odlišným spôsobom. Opakovane sa u nich preukázali účinnejšie mechanizmy opravy DNA, zdravšie mitochondrie, lepšia regulácia zápalových procesov a rozdiely v metabolizme, ktoré môžu chrániť pred chorobami spojenými s vekom. Hoci genetika hrá úlohu, neexistuje jeden „gén dlhovekosti“. „Výnimočná dlhovekosť je polygénna a zahŕňa viacero genetických variantov, z ktorých každý má samostatne len malý účinok, no spoločne môžu výrazne ovplyvniť dĺžku života,“ uvádzajú autori štúdie.
Nemenej dôležitý je aj životný štýl. Storoční ľudia z rôznych krajín mali často stravu bohatú na rastlinné zložky, zostávali fyzicky aktívni prostredníctvom každodenných činností (chôdza, práca v záhrade), nefajčili a udržiavali pevné rodinné a spoločenské väzby. Výskumníci tiež zaznamenali vyššiu psychickú odolnosť a nižšiu mieru neurotizmu.
Zaujímavým zistením je, že mnohí storoční ľudia sa síce chorobám úplne nevyhli, no závažné ochorenia sa u nich objavili podstatne neskôr ako u väčšiny populácie. Tento jav sa označuje ako „kompresia chorobnosti“. Autori štúdie rozdelili storočných ľudí do troch skupín: tých, ktorí sa chorobám vyhli úplne; tých, u ktorých sa choroby objavili výrazne neskôr; a tých, ktorí ochoreli skôr, no dokázali s ochorením žiť mnoho rokov.
Optimistický prístup a silné vzťahy
Hoci vedci stále hľadajú detailné príčiny dlhovekosti, mnohé výskumy naznačujú, že psychická pohoda a optimistický prístup k životu môžu výrazne prispievať k predĺženiu života. Web Science Alert poukazuje na to, že optimizmus sa spája s vyššou šancou dožiť sa vysokého veku. Príkladom je americký herec Dick Van Dyke, ktorý pri príležitosti svojich stých narodenín vydal knihu a tvrdí, že sa „nikdy neprebúdza v zlej nálade“.
Vedkyňa Jolanta Burke potvrdila, že viaceré štúdie spájajú nižšiu mieru stresu a pozitívne nastavenie s dlhšou dĺžkou života. Dlhodobý výskum mníšok, ktorý sa začal v 30. rokoch minulého storočia, ukázal, že ženy, ktoré vo svojich mladíckych zápiskoch vyjadrovali viac pozitívnych emócií, sa v priemere dožili približne o desať rokov viac. Podobné závery priniesla aj britská štúdia z roku 2019, ktorá zistila, že optimistickejší ľudia mali vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť výnimočne vysoký vek, pričom ich priemerná dĺžka života bola približne o 15 percent vyššia.
Psychická pohoda navyše úzko súvisí s kvalitnými medziľudskými vzťahmi a pocitom životného naplnenia. Dlhodobé sledovania ukazujú, že ľudia spokojní so svojimi rodinnými a priateľskými vzťahmi v strednom veku boli vo vyššom veku zdravší, lepšie sa zotavovali z ochorení a mali nižší výskyt zdravotných problémov. Odborníci preto uzatvárajú, že popri genetike a zdravom životnom štýle sú pre dlhovekosť významné aj pozitívne nastavenie a silné sociálne väzby.
Zdroj: Startitup.sk
