Zabúdanie okuliarov, nejasná spomienka na stretnutie či chvíľkové zaváhanie pri spomínaní na víkendové aktivity – tieto situácie ešte automaticky neznamenajú rozvoj Alzheimerovej choroby. Toto ochorenie však medicínu dlhodobo obmedzovalo, pretože zmeny v mozgu sa začínajú prejavovať dávno predtým, ako si ich človek alebo jeho okolie všimne.
Práve diagnostika prechádza výraznou premenou. Lekári sa už nemusia spoliehať len na vonkajšie prejavy ochorenia. Krvné biomarkery, moderné zobrazovacie metódy a umelá inteligencia postupne otvárajú dvere k včasnému zachyteniu biologických procesov v mozgu, čím poskytujú cenné informácie pre ďalšie klinické rozhodovanie. Alzheimerova choroba totiž nezasahuje len pamäť, ale postupne môže ovplyvniť orientáciu, schopnosť samostatného rozhodovania a dokonca aj osobnosť človeka, čo má zásadný dopad aj na jeho blízkych.
Nárast počtu pacientov a potreba včasného záchytu
Rozsah tohto zdravotného problému bude v nasledujúcich desaťročiach pravdepodobne stúpať. Podľa odhadov neziskovej organizácie Alzheimer Europe trpí demenciou na Slovensku takmer 76-tisíc ľudí. V celej Európskej únii je ich v súčasnosti viac ako 9 miliónov a najnovšie prognózy predpokladajú, že do roku 2050 by sa tento počet mohol zvýšiť na viac ako 14,3 milióna, čo predstavuje nárast o 58,1 %. Preto sa medicína intenzívne snaží odhaliť, čo sa v mozgu deje ešte pred rozvojom výraznejších príznakov.
„Pri Alzheimerovej chorobe sme sa dlho sústredili na vonkajšie prejavy ako zabúdanie či stratu orientácie. Z pohľadu modernej medicíny je však dôležité pozerať sa na ochorenie inak. Prioritou sa stáva zistenie, čo sa v mozgu deje ešte predtým, než sú zmeny viditeľné navonok, prostredníctvom modernej zobrazovacej technológie,“ vysvetľuje Anežka Požgayová, odborníčka na PET/CT a molekulárne zobrazovanie zo spoločnosti Siemens Healthineers Slovensko.
V mozgu sa pri Alzheimerovej chorobe postupne hromadia dva typy poškodených bielkovín – amyloid a tau. Amyloid vytvára zhluky (plaky) medzi nervovými bunkami, ktoré narúšajú ich komunikáciu. Tau proteín sa zase zhlukuje vo vnútri nervových buniek, kde poškodzuje vnútrobunkový transport. Tieto biologické procesy môžu prebiehať roky predtým, ako sa objavia výrazné príznaky, čo vedie k odumieraniu nervových buniek a zmenšovaniu mozgového tkaniva.
Revolúcia v diagnostike: od krvi po umelú inteligenciu
Kým v minulosti sa diagnostika zameriavala najmä na následky ochorenia, nové technológie umožňujú lekárom pozorovať aj samotné biologické procesy súvisiace s Alzheimerovou chorobou. Vývoj diagnostiky smeruje k prepájaniu viacerých zdrojov údajov, čo lekárom umožňuje kombinovať informácie z krvi so zobrazovacími vyšetreniami a získať tak komplexnejší obraz o stave pacienta.
Významný posun predstavujú krvné biomarkery. Výskum sa venuje napríklad proteínu pTau217, ktorý dokáže signalizovať patologické procesy v mozgu už zo vzorky krvi. Krvný test je však len jednou časťou skladačky. Ďalšie informácie prináša magnetická rezonancia a PET vyšetrenie.
„Zobrazovacie metódy, ktoré dnes pri podozrení na Alzheimerovu chorobu bežne využívame, nám poskytujú dva rozdielne pohľady na mozog. Magnetická rezonancia zobrazuje jeho štruktúru a pomáha odhaliť alebo vylúčiť iné príčiny, napríklad cievne zmeny alebo nádorové ochorenie. PET vyšetrenie nám naopak umožňuje sledovať konkrétne biologické procesy, ktoré v mozgu prebiehajú,“ objasňuje Požgayová.
Jednou z možností modernej diagnostiky je amyloidové PET/CT zobrazovanie. Pacientovi sa pri tomto vyšetrení podá rádiofarmakum, ktoré sa v mozgu naviaže na amyloidové plaky. PET vyšetrenie potom dokáže ukázať prítomnosť, umiestnenie a distribúciu amyloidu v mozgu. „Na ich zobrazenie sa využíva PET/CT technológia, napríklad unikátny systém Biograph Vision, ktorý sa využíva na 6 pracoviskách nukleárnej medicíny na Slovensku. Takto získaná informácia môže byť dôležitou súčasťou diagnostického procesu pri podozrení na Alzheimerovu chorobu,“ dodáva odborníčka. Moderná diagnostika tak už nesleduje len zabúdanie, ale poskytuje informácie o procesoch prebiehajúcich priamo v mozgu.
Dôležitú úlohu začína zohrávať aj umelá inteligencia. V praxi môže pomôcť rýchlejšie spracovať veľké množstvo údajov, porovnávať výsledky vyšetrení v čase a upozorniť lekára na zmeny, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť. Cieľom nie je nahradiť lekára, ale pomôcť mu získať relevantné informácie rýchlejšie, pretože čas je pri Alzheimerovej chorobe kľúčový faktor.
Skoršie odhalenie biologických známok ochorenia však prináša aj zásadnú otázku: ak dokážeme Alzheimerovu chorobu zachytiť skôr, dokážeme proti nej aj skôr zasiahnuť? Jednoduchá odpoveď zatiaľ neexistuje. Alzheimerova choroba zostáva komplexným ochorením a samotné vyšetrenie, jedna technológia ani jeden liek ju nedokážu vyriešiť. Možnosti medicíny sa však rozširujú. Odborníci dnes lepšie rozumejú procesom prebiehajúcim v mozgu, venujú väčšiu pozornosť prevencii a dokážu prepájať včasný záchyt s presnejšou diagnostikou, novými možnosťami liečby a sledovaním reakcie pacienta.
Zdroj: Startitup.sk
