Vedci z celého sveta spojili sily, aby preskúmali vplyv celozrnných potravín na ľudské zdravie. Nová metaanalýza, ktorá zahŕňala výsledky 87 klinických štúdií s viac ako 6 500 účastníkmi z rôznych kontinentov, priniesla povzbudivé zistenia. Štúdia, publikovaná v prestížnom časopise European Heart Journal, ukázala, že celozrnné produkty môžu významne prispieť k zníženiu viacerých rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení.
Výskum sa zameral na to, ako sa mení organizmus pri vyššej konzumácii celozrnných potravín. Zistenia naznačujú zlepšenie v niekoľkých kľúčových oblastiach. Účastníci, ktorí konzumovali viac celozrnných potravín, vykazovali nižšiu telesnú hmotnosť, menší obvod pása a nižší krvný tlak. Zároveň sa u nich znížili hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu (často označovaného ako „zlý“ cholesterol), triglyceridov a glukózy v krvi. Vedci tiež zaznamenali pokles interleukínu-6, ktorý je dôležitým ukazovateľom zápalu v tele.
Optimálne množstvo a spôsob konzumácie
Podľa informácií z webu ESC sa pozitívne zmeny začali prejavovať už pri konzumácii približne 30 až 40 gramov celozrnných potravín denne v suchom stave. Najvýraznejšie výsledky však vedci zaznamenali pri dennom príjme od 60 do 100 gramov, čo zodpovedá približne štyrom až šiestim porciám. V praxi to môže znamenať napríklad konzumáciu misky ovsených vločiek, sendviča z celozrnného chleba a porcie hnedej ryže.
Výskumníčka Helda Tutunchi zdôraznila, že výhody neboli obmedzené len na jeden ukazovateľ. „Organizmus podľa výsledkov reagoval miernym zlepšením viacerých faktorov súčasne – od krvného tlaku a cholesterolu až po reguláciu glukózy, telesnú hmotnosť a niektoré ukazovatele zápalu,“ uviedla.
Kardiológ Cheng-Han Chen pre Healthline upozornil, že nie je nutné striktne dodržiavať presný počet porcií. Dôležitejšie je pravidelne uprednostňovať celozrnné potraviny pred rafinovanými obilninami. Zároveň je kľúčové nahrádzať rafinované potraviny celozrnnými variantmi, namiesto ich jednoduchého pridávania do už existujúceho jedálnička. Príkladom jednej porcie môže byť krajec celozrnného chleba, pol šálky uvarenej hnedej ryže alebo ovsených vločiek, prípadne dve šálky popcornu pripraveného bez zbytočných prísad.
Limity štúdie a budúce smerovanie
Hoci ide o rozsiahlu analýzu, vedci upozorňujú aj na jej obmedzenia. Väčšina zahrnutých štúdií trvala približne osem týždňov, čo znamená, že zatiaľ nie je úplne jasné, či sa pozorované zlepšenia udržia aj počas dlhšieho obdobia. Neistota pretrváva aj pri veľmi vysokom príjme celozrnných potravín nad 140 gramov denne, ktorý bol skúmaný len v malom počte štúdií.
Výsledky však jednoznačne podporujú jednoduchú zmenu jedálnička: ak už konzumujete chlieb, ryžu, cestoviny alebo obilniny, je vhodné častejšie siahnuť po ich celozrnných variantoch. Najväčší prínos pritom pravdepodobne nepochádza z jednej konkrétnej potraviny, ale z kombinácie viacerých menších zmien, ktoré sa v organizme prejavia súhrnne. Vedci dodávajú, že na potvrdenie dlhodobého vplyvu sú potrebné ďalšie, rozsiahlejšie výskumy.
Zdroj: Startitup.sk
